Litujeme, ale tato diskuse byla uzavřena a již do ní nelze vkládat nové příspěvky.
Děkujeme za pochopení.

Nevim kolikmjich mela, ale zrejme byly vsechny v ramci huravlastenectvi v roce 1918 zniceny, a co jeste zbylo bylo po roze 1948 zniceno uplne.

0 0
možnosti

Mária Terézia bola korunovaná v korunovačnom meste Rakúsko-Uhorska v Bratislave, bola aj Uhorskou panovníčkou.

Pohľad na jej pomníky a búranie, a znovu obnovovanie na Slovensku bol, aj v súčastnosti je rozporuplný.

napr. jeden z názorov:

Súsošie Márie Terézie inštalované pôvodne v roku 1897 pri príležitosti osláv milénia, „zaujatia krajiny“ uhorskými kmeňmi, je predovšetkým oslavou maďarskej šľachty a nie samotnej panovníčky. Táto socha je symbolom maďarskej iredenty, preto ju československí legionári, po obsadení Bratislavy, na pokyn parlamentu odstránili. V roku 1920 parlament novej Československej republiky prijal a schválil 26. októbra rezolúciu č. 637 predloženú poslancami Igorom Hrušovským a Václavom Sladkým. V rezolúcii sa uvádza: „Uhorská vláda postavila r. 1896 na rozličných miestach bývalého Uhorska na pamäť 1000 ročného impéria Maďarov takzvané milléniárne pomníky. Na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi postavené boli a i dnes sa nachádzajú na týchto miestach: na pamätnom vrchu Zobore nad staroslávnym sídlom Svätopluka Nitrou, na pamäť podmanenia Slovákov Maďarmi. Ďalej uprostred hradu Devín. Tieto pomníky sú bez umeleckej ceny anachronizmom, sú uprostred nemaďarského obyvateľstva a urážajú národné city Slovákov a Podkarpatských Rusov. Nemôžu byť trpené naďalej , nechce-li štát podporovať trpením ich propagandu cudzozemskú, za integritu bývalých Uhier. Rumuni a Juhoslovania .....ich už dávno odstránili. Tak napríklad socha Márie Terézie na periférii republiky v Bratislave na dunajskom nábreží, hľadiaca na územie maďarské, oslavujúce princíp uhorského kráľovstva a cností šľachty maďarskej, provokuje česko-slovenské národné cítenie.“

0 0
možnosti
  • Počet článků 273
  • Celková karma 27,04
  • Průměrná čtenost 2433x
Jsem historik a dělám šlechtu a osvícenství. Nejnověji jsem napsal knihu 1.11.1781. Zrušení nevolnictví (2022). Moje pojetí dějin je vyjádřeno v knize "Habsburkové 1740-1918. Vznikání občanské společnosti." (2016), která ukazuje, že historie našich občanských svobod začíná dlouho před rokem 1918. Od osvícenské, ani liberální Evropy jsme nebyli izolováni.